Ruže je ruža je ruža je ruža.
Gertrude Stein
Olejček v drevenom púzdre s ľudovým motívom, ktorý ste si priviezli ako suvenír z dovolenky v Bulharsku. Flakóny parfémov po babičke ukryté hlboko v zásuvkách starožitného toaletného stolíka. Púdrový závan pripomínajúci zatuchnutú skriňu so zvyškami sladkej kvetinovej vône na dlho nenosených šatách.
Máte snáď na mysli ružu?
Najklasickejšia kvetina parfumárskeho remesla, ktorá ľudstvo sprevádza svojou krásou, vôňou ošetrujúcimi aj liečebnými účinkami od antiky. Ruža má mnoho podôb a dalo by sa povedať, že je univerzálnou parfémovou a kozmetickou ingredienciou. Od starovekého Ríma sa z ruží získava ružová voda, ktorá má od počiatku široké využitie v ošetrujúcich rituáloch, bola však tiež nositeľkou pestrých symbolických významov. Ruža bola asociovaná s Venušou aj bohyňou Afroditou, neskôr ju prijalo aj kresťanstvo ako mariánsky symbol čistoty. Bola spätá s oslavami a symbolizovala úspech, slobodu i duchovnú očistu. Krása a vôňa kvetu sa stala nekonečným zdrojom inšpirácie literátov, básnikov i maliarov, ktorí cez svoju imagináciu po stáročia objavujú jej stále nové tváre.
Pôvodom z Perzie sa ruža počas križiackych výprav rozšírila do celej Európy, kde veľmi rýchlo domestikovala. Z pôvodných približne 150 divokých odrôd boli vyšľachtené tisíce druhov ruží, z nich sa ale iba dve používajú na získavanie vonných esencií. Je to ruža damašská (Rosa
damascena) a ruža stolistá (Rosa centifolia), nazývaná tiež májová podľa mesiaca jej kvetu.
Od konca 19. storočia sú hlavnými pestovateľmi damašských ruží Bulharsko a Turecko, májová ruža má v Európe tradíciu v hlavnom meste parfumárskeho remesla francúzskom Grasse. Úroda prebieha výhradne ručne od polovice mája do polovice júna, a to iba v skorých ranných hodinách, kedy sa otvárajú puky a vôňu ešte nestihol odvanúť žiaru dňa. Kvety sa spracovávajú ihneď po zbere dvoma spôsobmi - hydro-destiláciou, ktorej výsledkom je najvzácnejší ružový olej a vedľajším produktom potom ružová voda. Druhou najpoužívanejšou metódou je extrakcia rozpúšťadlami, z ktorej vzniká po ďalších procesoch ružový absolut, ktorý má vyššiu výnosnosť, ale nižšiu kvalitu. Každý z produktov má ľahko odlišné vonné tóny. Ružový olej má profil čerstvo odtrhnutých ruží s koreneným, zeleným podtónom, vôňa je ťažká a dlhotrvajúca. Absolut je kvetinový, ovocný, s podtónmi marhúľ, vonokvetky, na pozadí s ťažším koreneným, až tabakovým charakterom. Medzi parfumérmi sa všeobecne za to, že najlepší vonný profil ružového oleja má ovocné tóny a svieže sladké kvetinové telo, na pozadí s koreneným korenistým a klinčekovým aspektom.
Rozdiely vo vôni výsledného produktu sú dané nielen spôsobom spracovania, ale aj miestom pestovania ružových kríkov, kde hrajú rolu klimatické podmienky aj vlastnosti pôdy. Vôňa bulharskej ruže z Údolia ruží je svieža, zároveň teplá, sýta a extrémne komplexná, zatiaľ čo turecká ruža z Isparty je sviežo sladká, štipľavo zelená až korenená. Májová ruža má potom čistú, sladko kvetinovú arómu s medovými, až balzamovými tónmi.
Ružový akord sa skladá z troch hlavných komponentov, ktoré tvoria 90% vône, a sú nimi citronellol, geraniol a phenylethyl alcohol. K nim sa potom pridávajú ďalšie molekuly, ktorými sa vôňa ďalej profiluje, a ktorých môže byť vo výslednej kompozícii až 300, napriek tomu však tieto pridané zložky tvoria iba 1% vône. Ruža má takmer neobmedzené možnosti kombinácií a tiež právom patrí medzi najobľúbenejšie zložky parfémov. Môže stáť v centre pozornosti, alebo plniť len podpornú úlohu bez toho, aby bola v kompozícii rozpoznateľná. Súčasné parfumárstvo sa nebojí extravagantných experimentov, a tak môžeme nájsť ružu, ktorá je nežná a nevinná, ale aj zvodná až perverzná, alebo svieža a iskrivá, rovnako ako temná a ťažká. Avšak, slovami Dominiqua Ropiona, vymyslieť taký ružový akord, ktorý je originálny a zároveň vnesie niečo nové do tradičného parfumárskeho remesla, je ako úloha pre básnika napísať báseň o láske.